EUCHARISTICKÁ ADORÁCIA
Eucharistické adorácie máme v našom chráme vždy v piatok po večernej svätej liturgii.
Formu a priebeh Eucharistickej adorácie vždy striedame tak, aby bolo oslovených čo najviac ľudí, pretože každý je na inej úrovni prežívania viery a každého oslovuje niečo iné. Eucharistické adorácie majú u nás tieto formy:
- - Eucharistická pobožnosť - modlíme sa Eucharistickú pobožnosť, ktorá je v modlitbovej knižke.
- - Adorácia s chválami - modlíme sa piesňami chvál, ktoré sú doprevádzané gitarou a spontánnou modlitbou kňaza.
- - Adorácia s modlitbami za uzdravenie a oslobodenie - modlíme sa za uzdravenie a oslobodenie v našich životoch. Modlíme sa piesňami chvál, čítaním Božieho slova a spontánnymi modlitbami kňaza, na ktoré aktívne odpovedajú veriaci v chráme. (Pozri aj sekciu Načerpaj/Modlitby za uzdravenie a oslobodenie) - Adorácia - Moc ticha - Božie slovo hovorí: ,,V tichosti a dôvere je tvoja sila" (Iz 30,15). Preto sa aj my ponárame do ticha a dovoľujeme, aby k nám Boh v tichu hovoril cez svoje Slovo a uzdravoval nás cez neho.
Človek, ktorý žije v klamstve, že si stačí sám a že za všetko, čím je a aký je - aj v duchovnej oblasti - vďačí sám sebe, nie je schopný adorácie. A tiež človek, ktorý nevie čakať, lebo je netrpezlivý. V adorácii totiž oslovujeme Boha, ktorý nemusí hneď a na všetko odpovedať a najmä nie tak, ako si to ľudsky predstavujeme. Dokonca sa môže zdať, že Boh mlčí, že ho niet, a vytúžený ,,efekt" z adorácie sa nedostavuje. Vtedy sa adorácia stáva námahou. Hodnota adorácie sa však týmto nestráca; práve naopak, stáva sa veľkou. Aktivuje totiž hľadanie a túžbu, ako to vyjadruje starozákonná Veľpieseň, v ktorej snúbenica s bolesťou hľadá ženícha, ktorý jej chýba. Jej túžba rozhorí lásku a radosť z nájdenia prevyšuje bolesť z hľadania. Snúbenica z Veľpiesne je tu obrazom adorujúcej ľudskej duše.
A čo hovorí o adorácii Katechizmus katolíckej cirkvi?
1380 Je veľmi vhodné, že Kristus chcel zostať prítomný vo svojej Cirkvi takýmto jedinečným spôsobom - v Eucharistii. Keďže čoskoro mal opustiť svojich vo svojej viditeľnej podobe, chcel nám darovať svoju sviatostnú prítomnosť. (669) Keďže sa šiel obetovať na kríži pre našu spásu, chcel, aby sme mali pamiatku jeho lásky, ktorou nás miloval až "do krajnosti" (Jn 13,1), až po darovanie svojho života. A skutočne, vo svojej eucharistickej prítomnosti zostáva tajomne medzi nami ako ten, ktorý nás miloval a vydal seba samého za nás.
2628 Klaňanie sa (adorácia) je základným postojom človeka, ktorý sa uznáva za tvora pred svojím Stvoriteľom. Oslavuje veľkosť Pána, ktorý nás stvoril, a všemohúcnosť Spasiteľa, ktorý nás oslobodzuje od zla. Adorácia je hlbokým sklonením sa ducha pred "Kráľom slávy" (Ž24,9-10) a úctivým mlčaním pred Bohom, ktorý je vždy väčší ako my. Adorácia jediného Boha oslobodzuje človeka od uzavretia sa do seba, od otroctva hriechu a modloslužby sveta.
Ján Pavol II. vyjadruje dôležitosť adorácie slovami: "Cirkev i svet veľmi potrebujú eucharistický kult. Ježiš nás očakáva v tejto Sviatosti lásky. Neľutujme svoj čas a poďme sa s ním stretnúť v adorácii, v rozjímaní plnom viery a buďme ochotní zadosťučiniť za veľké viny a zločiny sveta. Nech naša adorácia nikdy neprestane."
Odvahu, brat a sestra, Ježiš sa veľmi teší na čas strávený s tebou! Nenechaj ho čakať!