,, A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a UZDRAVOVALA všetkých." Lk 6,19

Modlitby za uzdravenie a oslobodenie sa modlíme raz v mesiaci, vždy v piatok počas Eucharistickej adorácie. 

Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí:

Kristus dojatý toľkými utrpeniami nielen dovoľuje, aby sa ho chorí dotýkali, ale berie na seba ich biedu: "On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby" (Mt 8,17). Neuzdravil všetkých chorých. Jeho uzdravenia boli znameniami príchodu Božieho kráľovstva. Zvestovali hlbšie uzdravenie: víťazstvo nad hriechom a nad smrťou.   

Ježiš často žiada od chorých, aby verili. Chorí sa ho snažia dotknúť, "lebo vychádzala z neho sila, ktorá uzdravovala všetkých" (Lk 6,19). Tak sa nás Kristus vo sviatostiach aj naďalej "dotýka", aby nás uzdravoval.   

Ježiš Kristus, lekár našich duší i našich tiel, ktorý ochrnutému odpustil hriechy a vrátil telesné zdravie, chcel, aby jeho Cirkev mocou Ducha Svätého pokračovala v jeho diele uzdravovania a spásy, a to aj voči svojim vlastným členom. To je cieľ dvoch sviatostí uzdravenia - sviatosti pokánia a pomazania chorých.

      V tejto dôvere, že Boh je dojatý utrpením biednych, prichádzame k Ježišovi prítomnému v Najsvätejšej Eucharistii, aby sme mu priniesli naše bremená, ktoré sami nedokážeme niesť: naše choroby, naše zranené vzťahy, naše strachy a obavy z budúcnosti. Keď sa modlíme s chorými, vlastne im ohlasujeme radostnú zvesť o Božej uzdravujúcej láske. Ľudia nanovo potrebujú počuť, že Boha neteší bolesť a ani utrpenie jeho detí a že byť kresťanom neznamená prežiť život v neustálej bolesti, utrpení a ťažkostiach - s vážnou tvárou a bez radosti. 

Božie slovo totiž hovorí: ,,Radosť v Pánovi je našou silou!"

     A naozaj, keď svoju pozornosť sústredíme na Ježiša v Najsvätejšej Eucharistii, zažívame, ako sa nás dotýka jeho láska.  A jeho láska spôsobuje, že skôr ako by sa zmenili ťažké okolnosti nášho života, meníme sa my. Naša sila je z Boha, nie z vecí tohto sveta.  A to je skutočný zázrak - že na miestach, kde sme pred tým reagovali hnevom, strachom, či zúfalstvom, vieme reagovať pokojom, dôverou a láskou. Dokonalá láska vyháňa strach. Preto potrebujeme byť s Ježišom, lebo len jeho láska je liekom na všetky naše strachy.

     V adorácii s modlitbami za uzdravenie a oslobodenie s dôverou čakáme, že náš nebeský Otec bude uzdravovať svoje choré deti. Chvála Pánovi za to, že sme mohli počuť už niekoľko svedectiev o jeho uzdravujúcom dotkyku, ktorý vzal bolesť a uzdravil chorých. Boh je dobrý! Aj keď pred Ježiša prinášame svoje ťažkosti a choroby, ONY NIE SÚ CENTROM NAŠEJ POZORNOSTI. Lebo aj zdravie, aj práca, aj ľudia sú dnes tu, ale zajtra tu už  byť nemusia. Ak by sme sa príliš sústredili na tieto veci ako na zdroj našej istoty a šťastia, boli by sme pod tlakom a v strachu, aby sme ich nestratili a neprišli o ne. Náš Nebeský Otec nás chce učiť, že jedinú istotu a pravý pokoj nájdeme iba v Ňom a nie vo veciach tohto sveta. 

Milovaný, Boh je a bude stále pri tebe - nevezme ti ho ani choroba, ani bolesť, ani zlí ľudia a ani smrť. Preto žalmista hovorí: "Ty si môj Pán. Pre mňa niet šťastia bez teba." Ž 16, 2

     S takouto pravdou o nás a o Bohu sme schopní s radosťou prijať jeho uzdravenie a zázračné vyslobodenie, ale učíme sa prijať aj utrpenie a ťažkosti a spojiť ich s Kristovým utrpením. Sú totiž kríže v našom živote, ktoré budeme niesť až dokonca. No ak sme zameraní na Ježiša, taký kríž už nebude nástrojom mučenia a smrti, ale hlbšieho spojenia sa s Ježišom v jeho túžbe zachrániť duše. A tak aj tvoj kríž už nemusí byť nezmyselný - ale - spojený s Kristovým utrpením, môže byť nástrojom záchrany, obrátenia a uzdravenia tých, ktorých miluješ.

"Lebo slovo kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby, ale pre tých, čo sú na ceste spásy, teda pre nás, je Božou mocou." 

(1 Kor 1, 18)